<<< naspäť

10. anatómia duše (štefan baláž)

cesty - po ktorých blúdia naše sny
cez tých - ktorí sú takmer nepriestrelní

masa mäsa a hlas, čo je v nás
a niekde dobré skrytá
skrinka so svedomím a snáď aj kúsok duše

dýchnem - a nezbadám, čo zmizne preč
pyšné - bodky a čiarky - úžasná reč

už je zapálené na duši
nejaké slepé črevo
tára neprestajne v rýmoch - vraj je básnické

tône - nahých a krásnych ženských tiel
to nie - hanblivo zmiznú niekde v tme

vtom na mňa zažmurká duševné
škuľavé kurie oko

vraj do toho vidí a ja vraj tiež raz uvidím